fufinka

Keď počujem alebo čítam túto vetu, všetky chlpy sa mi zrazu naježia. Nikdy nepochopím, ako niekto nemôže mať rád takéto nežné tvory. A obzvlášť ma to prekvapí u ľudí, ktorí doma majú psíka.
Vždy sa po tejto vete nadýchnem, napočítam do 10 a spýtam sa na dôvod, pre ktorý sa dotyčnému mačky sprotivili.
Najčastejšou odpoveďou býva:  „mačky smrdia“ alebo  „sú to špinavé tvory“. Neviem, či snád nemám môj nos v poriadku, ale denne spávam s tromi mačkami v posteli a necítim žiadny zápach, ktorý by ma mal dráždiť. Skôr neskutočne rada, zabáram nos do ich voňavých kožúškov. A to nemám doma mačky „papierovky“, ktoré by som denne drhla, voňala či pudrovala. Sú to obyčajné mačky z ulice, ktoré si u mňa našli stále alebo dočasné miestečko. Tie okúpem prvýkrát, ked ich donesiem ušmudlané a zablšené z ulice a inak len vtedy, ak sa im podarí dačo vyparatiť a zašpinia sa pri tom. Jasne, mačky žijúce v klasických dedinských podmienkach môžu smrdieť a byť prípadne zafúlané, ked ich majitelia nechajú spávať vonku. Kde už sa má taká cica pred chladom uchýliť, jedine tak v nejakej šope s bordelom či na inom tomu podobnom mieste. Prirovnala by som to k dieťaťu. Tiež, keď sa človek o dieťa nestará, tak ako sa patrí, dieťa chodí špinavé a smradľavé. A neznáša niekto preto deti? Nie!
A ďalšou bežnou odpoveďou býva, že nemám mačky rada, lebo sú falošné a neznášajú ľudí.
Zase pozriem na svoje mačky a nevidím, u nich žiadnu faloš. Kto v živote nemal mačku nepochopí, aké to vedia byť zamilované stvoreníčka. Každé ráno vstávam s tým, že mi niektorý z chlpáčikov skočí do postele, zvalí sa ku mne a takto vieme ešte aj takú hodinu preležať, kým sa rozhodneme, že by bolo vhodné už aj vstať. Sprevádza ma priamo z postele až na wecko a potom aj skontroluje, či si ruky dobre umývam, či zuby som si riadne vydrhla. aríme spolu, spolu pozeráme telku, pomáha mi upratovať a spolu chodíme aj spávať. Čo už je na tom falošné? Je falošné, keď otváram konzervu a oni sa pri tom obtierajú a moajú okolo nôh? Veď vy, keď ste hľadní, tiež si pýtate jesť a rozprávate sa s osobou, ktorá vám nakladá, ak teda máte to šťastie a nemusíte si uvariť a naložiť sami.
A tvrdenie, že mačky neznášajú ľudí, je tiež hlúposť… Koľko mačiatok a mačiek som z ulice podonášala domov a ani jedno nebolo také, že by ľudí neznášalo. A to boli mačky z ulice, nenaučené na ľudský kontakt, a vždy po prelomení strachu sa z týchto mačiatok či dospelých mačiek stali verní spoločníci človeka. Nehovoriac o tom, že niektoré mačiatka sa už samé na mňa vonku nalepili a iné sa nedalo, len ich vziať domov a hľdať im nový domov. A bohužiaľ, kopec takýchto dôverčivých mačiatok sa takýmto spôsobom dostane do rúk tyranom. Ale toto je zas ďalšia kapitola, o ktorej sa rozpisovať radšej nebudem.

Chápem, toto všetko môže tvrdiť človek, ktorý nevidel inú mačku ako tú klasickú dedinskú, ktorá si žije viacmenej svojím životom, kde sa jej nedostáva lásky od človeka. Veď čo iné jej ostáva, keď si ju človek zriadi len za účelom lovenia myší, občas jej hodí von trochu jedla (o kvalite jedla pomlčím), veď nemôže jej dať veľa jesť, potom by žiadnu myš nechcela uloviť. A viac si mačku nevšimne. Takéto mačky sú naučené posarať sa o seba samé a k ľuďom si nevypestujú žiadny vzťah, nie žeby nechceli, ale človek im na to nedá šancu.
Jednoducho človek, ktorý mačke nedá lásku, tak ani lásku od mačky nedostane. V tomto je rozdiel u mačky a psíka. Psík vám dáva lásku, lebo musí a mačka dáva lásku, lebo to tak cíti.